Projev Velvyslance SR v Praze Petera Weisse u příležitosti pietního shromáždění 21.8. u Českého Rozhlasu.

Drahí českí priatelia,

dovoľte mi na úvod poďakovať pánu generálnemu riaditeľovi ČRo René Zavoralovi za pozvanie na toto pietne podujatie. 21. august je jeden z míľnikov spoločných dejín v spoločnom štáte – československej republike.

Pred 51 rokmi 500 tisíc vojakov štátov Varšavskej zmluvy, predovšetkým však zo Sovietskeho zväzu, násilne zastavilo obrodný proces v Československu, ktorý sa tešil obrovskej podpore obyvateľstva. Tento reformný proces nebol iba odpoveďou na beštialitu stalinizmu a na túžbu ľudí po slobode a demokracii. Bol aj pokusom odpovedať na nové celosvetové civilizačné výzvy v krajine, ktorá bola vo vtedajšom sovietskom bloku hospodársky, kultúrne i civilizačne ďaleko najvyspelejšia a ako jediná mala silné demokratické tradície. Už v roku 1966 vyšla pozoruhodná reflexia problémov modernej doby v knihe Civilizácia na rázcestí, v ktorej sa prejavila naakumulovaná energia veľkej skupiny českej a slovenskej inteligencie orientovanej na reformy. Stala sa jedným z intelektuálnych fundamentov pokusu o reformy v Československu. Preto nebola celkom náhoda, že v Československu prepukol obrodný proces práve vtedy, keď po celej západnej Európe i v USA pôsobili silné protestné hnutia, často sprevádzané násilnosťami. Protestovalo sa kvôli neriešeným problémom, ktoré dozreli a pretrvávali vo väčšine západných spoločností. Ako napísal historik Mark Kurlansky, po celom svete šíril spontánny duch rebélie, túžby po zmenách, po odstránení odcudzenia v spoločnosti a prejavoval sa hlboký odpor k autoritárstvu v akejkoľvek forme. Československý reformný proces sa tak stal organickou súčasťou ojedinelého a neopakovateľného roku 1968. V tomto kontexte stojí za to pripomenúť si Kunderove slová, aj keď sa dnes už akosi nenosia, že Česi a Slováci sa vtedy ocitli uprostred svetových dejín a adresovali svetu svoju výzvu – ukázať, aké nesmierne demokratické možnosti ležia ladom v socialistickom spoločenskom projekte, ukázať, že tieto možnosti je možné rozvinúť len vtedy , ak sa plne uvoľní politická svojbytnosť jednotlivého národa.

21. august, deň brutálneho zlikvidovania Pražskej jari okupačnými vojskami, sa stal historickým medzníkom. Spôsobil v konečnom dôsledku celosvetovú diskreditácia socializmu sovietskeho typu a koniec ilúzie o jeho reformovateľnosti. Naštartoval zásadný rozkol a následný rozklad v komunistickom hnutí i postupný odklon reformných komunistov k sociálnodemo­kratickému politickému mysleniu. Spustil aj ďalšie politické procesy, ktoré o dvadsať rokov neskôr vyústili do pádu Berlínskeho múru a zásadných zmien geopolitickej konštelácie po tom, čo prestala platiť smutne známa Brežnevova doktrína, zmien ktorých plody si už 30 rokov užívame, vrátane integrácie do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

21. august sa stal taktiež začiatkom vnútropolitického vývoja, ktorý naplnil slová toho istého Kunderu, že „není nikde zaručeno, že rok 1968 nebude zhudlařen a zmařen“. Dnešok je preto príležitosťou i povinnosťou vzdať česť pamiatke tých, ktorí pred 51 rokmi tu, pred budovou Československého rozhlasu v Prahe, v Bratislave pred Univerzitou Komenského a na iných miestach našej vtedajšej spoločnej československej vlasti položili životy v boji proti okupácii, za právo našich národov slobodne si určiť cestu svojho vývoja a žiť v slobodnej spoločnosti. Je aj príležitosťou poďakovať vtedajším pracovníkom Čs. rozhlasu, ktorí svojou statočnosťou pri vysielaní dávali morálku ľuďom, ktorí sa ocitli v dramatickej situácie.

Peter Weiss, veľvyslanec  SR v ČR, august 19, Praha

Viz. Facebook Národního Osvobození

Zanechte komentář!