Setkání vedoucích představitelů MO a GŠ AČR s účastníky SNP a vojenskou veřejností k 75. výročí SNP, akce spoluorganizovaná s ÚV ČSBS

Vystúpenie na stretnutí vedúcich funkcionárov MO ČR, GŠ AČR s priamymi účastníkmi SNP a vojenskou verejnosťou Na Valech 26.8.2019

Slovenské národné povstanie proti nacistickým okupantom 29.8.1944 patrí k najväčším vojenským vystúpeniam tohto druhu v druhej svetovej vojne. Zapojilo sa doň 50 tisíc vojakov a 18 tisíc partizánov. Slováci spolu s príslušníkmi  ďalších 33 národov v ňom bojovali proti obrovskej nemeckej presile, viazali významnú časť nemeckých ozbrojených síl a prejavili veľkú statočnosť. Zároveň to bolo povstanie proti domácemu fašistickému režimu vojnového Slovenského štátu, ktorý kolaboroval s Hitlerovou Treťou ríšou, bol postavený na vodcovskom a rasovom princípe a nechal  poslať viac ako 60 tisíc slovenských Židov na smrť do nacistických koncentračných táborov, pričom  ešte za každého z nich ešte zaplatil Nemecku zaplatil 500 ríšskych mariek. Týmto povstaním sa slovenský národ jednoznačne zaradil k štátom veľkej proti nacistickej koalície prihlásil sa k princípom slobody a demokracie. Povstanie spolu zorganizovali predstavitelia aj úplne protikladných politických strán, čím dali najavo, že vedia dosiahnuť  konsenzus v mene nadradených cieľov slobody národa a porážky zločineckého nemeckého nacizmu, ktorý usiloval o svetovládu a napáchal bezprecedentné zločiny. V prípade víťazstva plánoval Hitler ďalšie genocídy a zotročovanie celých národov, na to by sme nemali zabúdať. Nebolo jedno, kto na akej strane v tejto vojne stál.

Slovenskí politici vytvorili Slovenskú národnú radu, ktorej štátoprávny program žiadal obnovu Československej republiky na princípe rovný s rovným a vytvorenie slovenských národných orgánov. Tento program  sa po dlhých 24 rokoch napokon pretavil do vzniku Slovenskej republiky a Českej republiky  1.1.1969 ako súčastí federatívneho usporiadania spoločného štátu na základe ústavného zákona o čs. federácii schváleného 28.10.1968.

Po zamatovej revolúcii v r. 1989 sa objavili na Slovensku politické sily, ktoré chceli rehabilitovať režim vojnovej Slovenskej republiky pod zámienkou, že išlo o prvý samostatný slovenský štát v histórii a povstanie sa usilovali dehonestovať  ako povstanie proti vlastnému štátu.  V septembri 1992 sa nám však podarilo na druhý pokus presadiť deň vypuknutia SNP za štátny sviatok a postaviť tak  demokratickú Slovenskú republiku postaviť  na národnej a zároveň európskej tradícii protifašistickej rezistencie. Na tretí pokus sa mi s kolegami poslancami Slovenskej národnej rady v septembri 1992 napriek odporu niektorých politických strán podarilo presadiť  29. august za štátny sviatok Slovenskej republiky. Mohutné oslavy 50. výročia SNP v Banskej Bystrici v r. 1994 za silnej medzinárodnej účasti znamenali potvrdenie pre celý svet, že Slovenská republika je postavená na princípoch  slobody a demokracie a nebude sa v ničom viazať na dedičstvo fašistickej vojnovej Slovenskej republiky. To otvorilo cestu k plnému medzinárodnému uznaniu čerstvo samostatnej SR  ako štátu, ktorý má právo uchádzať sa o členstvo v EU a NATO.

Dnes,  dvadsať  päť rokoch od týchto osláv, sa počet priamych účastníkov Slovenského národného povstania zredukoval na niekoľko desiatok. Oslavy 75. výročia tohto dejinného aktu tak možno budú poslednou príležitosťou vzdať im úctu. Bude to tiež príležitosť ukázať generáciám, ktoré žijú od roku 1945 v mieri, že veľká antinacistická koalícia za účasti ZSSR, USA a Veľkej Británie bola nevyhnutným predpokladom m   oslobodenia európskych národov od krutého genocídneho hitlerizmu. Bude to tiež príležitosť pripomenúť Slovákom, že povstaniu pomáhali aj Česi- bojovalo ich v ňom okolo 2000. V čase, keď sa v Európe znovu prebúdza antisemitizmus a keď  sa, žiaľ,  aj na Slovensku dostala do parlamentu extrémistická strana bagatelizujúca holokaust, ktorá je atraktívna najmä pre časť mladej generácie,  bude silná zahraničná účasť na oslavách Slovenského národného povstania jasným odkazom nielen Slovákom, ale aj celému regiónu, že oživovanie odkazu fašistického režimu je zlá cesta.

75. výročie SNP je taktiež príležitosťou, aby sme sa poďakovali všetkým ešte žijúcim slovenským i českým občanom, priamym účastníkom protifašistického odboja, i tým, ktorí ho aktívne podporovali s osobnými rizikami, ktoré to prinášalo. Úctu si zasluhujú všetci bez rozdielu národnosti, vierovyznania a politického presvedčenia. Slováci, Česi, Maďari, Rusíni, Ukrajinci, Nemci i príslušníci ďalších národností, všetci, ktorí osobnou statočnosťou prejavili svoje antifašistické presvedčenie. V tejto súvislosti by som chcel vysloviť ľútosť nad osudmi tých našich antifašistov, ktorí sa v komplikovaných povojnových časoch miesto uznania za svoju účasť v odboji stali obeťou uplatňovania princípu kolektívnej viny, ako aj  tých našich účastníkov najmä západného odboja, ktorí boli neskôr perzekvovaní za svoje politické presvedčenie. Tento osud si naozaj nezaslúžili. Veď účastníkmi antifašistickej koalície boli národy a ľudia najrôznejšieho vierovyznania a presvedčenia, ktorých napriek týmto rozdielom viedlo do spoločnej akcie presvedčenie, že svet treba zachrániť pred Hitlerovou krutovládou a obnoviť mier. Z tohto zásadného dôvodu antifašistická koalícia ako výraz všeľudského humanizmu a úsilia o záchranu ľudskej civilizácie pred svetovládnymi plánmi Hitlera  napriek nezmieriteľným ideologickým rozporom a úplne protirečivým predstavám spojencov o povojnovom usporiadaní Európy pretrvala celú vojnu až do konečnej porážky Nemecka a Japonska. Až potom sa naplno – a veľmi rýchlo – prejavili spomínané ideologické a politické rozdiely a vznikla studená vojna.

Poďakovať sa treba aj všetkým zahraničným vojakom, partizánom, účastníkom odboja, ktorí sa pričinili o porážku nacizmu a o oslobodenie našej vlasti – príslušníkom Červenej armády, Rumunskej armády, príslušníkom amerických a britských ozbrojených síl, francúzskym partizánom, príslušníkom 31 národov a národností, ktorí sa podieľali na bojoch na území Slovenska počas národného povstania. Aj keď sa vojnové časy stále viac vzďaľujú a priamych účastníkov bojov za oslobodenie od fašizmu je z roka na rok menej, činy statočných ľudí, ktorí pomohli vyhrať túto inú vojnu, vojnu za zachovanie európskej civilizácie, nesmú na Slovensku ani v Česku nikdy upadnúť do zabudnutia. A my, ktorí patríme k mladším slovenským generáciám, ktoré mali to šťastie žiť v mieri, by sme si vždy pri spomínaní na nich mali postaviť otázku – na ktorej strane by som vtedy stál ja?

 

Peter Weiss, veľvyslanec  SR v ČR, august 19

foto: Národní Osvobození / ies

Viz. Facebook Národního Osvobození

Zanechte komentář!